Trvalým magnetom ostrova sú jeho kultúrno historické pamiatky, svedkovia jeho pestré a pohnuté minulosti.Preukázateľné je jeho trvalé osídlenie už od prehistórie. V historickej dobe potom prinieslo druhé stor. pred Kr. tunajšiemu kmeni ilyrských Liburnov porážku od Rimanov, ktorí sa tak stali na stáročia pánmi ostrova. Nazvali ho Curictum, odtiaľ dnešný názov ostrova.

Dedičkou Ríma sa stala Byzancia. Od r. 1000 sa usilovali ovládnuť ostrov Benátky, hoci sa im to väčšinou spočiatku darilo vždy len na kratšiu dobu. V 13. až 15. stor. sa ostrov dočkal veľkého rozkvetu za panstva krckých kniežat, ktorí sa neskôr nazývali Frankopanové a ktorým Benátky zmluvou postúpili vládu nad ostrovom. Frankopanové sa tak stali mocným chorvátskym rodom s veľkými objektmi iv chorvátskom vnútrozemí. Nakoniec to ale dopadlo tak, že v 15. stor. Benátčania donútili posledného Frankopan, aby im ostrov vrátil, takže Krk bol posledným jadranským ostrovom, ktorého sa Benátčania natrvalo zmocnili. Od pádu Benátskej republiky koncom 18. stor. zdieľal potom Krk osudy celej tejto časti prímoria.

V kultúrnom a duchovnom vývoji celého Chorvátska má ostrov Krk mimoriadny význam ako dôležité centrum hlaholského písomníctva. Tunajší mnísi-hlaholáši získali v polovici 13. stor. súhlas pápeža s bohoslužbou v slovanskom jazyku. Hlaholské písmo sa na Krku používalo až do začiatku 19. storočia. Práve z Krku pochádzajú významné hlaholské pamiatky napr Bašku doska (Bašćanska ploča) z Jurandvora u Bašky, Štatút vrbnički a Vrbnički misála z obce Vrbnik a ďalšie.

Najstaršie stredoveké pamiatky na ostrove pochádzajú zo starochorvátskeho obdobie, napr kostolík sv. Donata (Sveti Donat či DONAT) u Punte, kostolík sv. Chrysogona (Sveti Krševan) u Glavotoku. Ranne románsky je kostol sv. Víta (Sveti Vid) pri Dobrinje a svätého Jána (Sveti Ivan) nad Baškou.

S pôsobením mníchov-hlaholášů sú späté aj mnohé kláštory na ostrove. V niektorých z nich, napríklad v Košljun u Punte sa slúži o významných sviatkoch bohoslužby vo staroslovienčine dodnes. V tunajších kláštoroch, nielen v už spomínanom Košljun, napríklad aj v Glavotoku, sú cenné hlaholské pamiatky. Sú aj súčasťou Vitezićovy knižnice vo Vrbnika, zbierky v Dobrinji iv ďalších miestach. Podrobnejšie sú kultúrno historické pamiatky popísané u jednotlivých miest na Krku.

Ostrov je mimoriadne zaujímavý iz etnografického hľadiska: ľudové zvyky a kroje, archaický čakavský dialekt, piesne a popevky, hra na miestne ľudové nástroje ap.

(ZDROJ: CHORVATSKO.SK)

Pôvodne liburnské sídlo (Liburnové boli ilyrský kmeň) ovládli v 1. stor. pred Kr. Rimania. Pod názvom Curicum bolo správnym strediskom ostrova. Z antiky zvyšky opevnenia, kúpeľov, mozaík. Od 4. stor. biskupské sídlo.

Hlavné stavebné pamiatka mesta Krk je mariánska katedrála, pôvodne ranne kresťanská trojlodná bazilika z 5. - 6. stor., zariadená románsky v 12. stor. a barokovo v 18. stor. Pozoruhodný interiér (veľmi cenné obrazy a plastiky, nádherná Frankopanska strieborná pala i.). V susednej budove biskupstva (Biskupija, biskupský palác) s prístupnou zbierkou vzácnych obrazov.

Ku katedrále sa primkýna románska bazilika sv. Quirina (Sveti Kvirin či Kirin) z 10. - 11. stor. v takmer pôvodnej podobe, zvyšky fresiek. V mieste tiež ranne románska bazilika Gospa od Zdravlja zo 12. stor., dva hodnotné románske domy - dom zvaný Kotter a KANOVNÍCKY dom (Kanonické kuća) z 11. stor. Najpôsobivejšie je však z veľkej časti dochované mohutné opevnenie, evokujúca atmosféru stredovekého mesta. Najstarší je nárožná veža Kamplin z 12. stor. Sú viditeľné jednotlivé fázy budovania hradieb. Tri mestské brány. Frankopanska zámok s valcovou vežou.

Barokový farský kostol sv. Trojica (Sveto Trojstvo) z 18. stor., má cenné predmety v inventári. V mieste je Vlastivedné múzeum (Zavičajni muzej). V okolí Bašky niekoľko kostolíkov, prevažne vysoko v kopcoch, vďačný cieľ vychádzok.

(ZDROJ: CHORVATSKO.SK)

Bašćanska ploča je národná kultúrna pamiatka chorvátskeho národa. Je to nápis, písaný hlaholikou, listina vytesané do kameňa v 13 riadkoch, ktorá hovorí o darčeku chorvátskeho kráľa Zvonimira (1075-1089) kostolu sv. Lucie v Jurandvora, kde Bašćanska ploča bola tiež nájdená, vložená do kostolné podlahy.
Doska bola nájdená v r. 1851, vďaka bašskému sutana Petar Dorčićovi.

(ZDROJ: TZG BAŠKA)

  • Krk, Chorvátsko - História a dedičstvo - Obrázok 1
  • Krk, Chorvátsko - História a dedičstvo - Obrázok 2